ChS Equilibrium

K potkaníkom sme sa dostali viac menej náhodou. Nikdy by ma totiž nenapadlo, že existuje čosi ako potkan laboratórny, ktorý sa chová ako domáci mazlíček. Všetko to začalo už pri chove myšiek, nakoľko, aby sa mali u nás dobre, tak sme sa snažili nájsť o ich chove čo najviac (čo bol vtedy ešte dosť problém) a tak sme sa akousi náhodou dostali na Bebešinu stránku (bebecha.wz.cz) a tam som sa zaľúbila. Mojim vysnívaným zvieratkom sa vtedy stal husky potkan. Doma bolo prehováranie horšie a aj napriek môjmu básneniu a ukazovaniu rozkošných obrázkov, odpoveď bola stále "NIE!" A tak som sa s tým zmierila a naplno sa zažrala do našich myšičiek.

o nás

Na potkaníky som už pomaly nemyslela, až kým mi kamarátka nenapísala, že si domov doniesla 2 potkanice a po pár mesiacoch, že má doma malinké. A keď mi poslala fotky malinkých a medzi nimi boli aj husky, tak to už som si bola viac menej istá, že to doma musím nejako poriešiť. Otázkou ostávalo... ako?

Naštastie mi trošku hralo do karát, že onedlho na to som maturovala, čo bolo vynikajúcou príležitosťou na vymyslenie plánu :) Už som v tom čase mala zajednanú u kamarátky husky slečnu, ktorá už mala v tom čase 2 mesiace. Na našich som doma vtedy zahrala divadielko, že za maturity aspoň na jeden deň aby mi dovolili mať doma potkaníka, že ja sa s ním vyhrám a na ďalší deň ho vrátim kamarátke... Podarilo sa! A nakoniec z jedného dňa boli dva... z dvoch tri... atď. :) Takto sa k nám dostala moja Ňufa. Toto však doma neskúšajte, nemusí to dopadnúť rovnako! Ja som vtedy poznala svoju mamu, videla ju pri myškách a tak som vedela, že tak ako si ju získali myšky, tak si ju získa aj potkaník. :)

Avšak jednu vec som jemne nedomyslela... Zaslepená túžbou po potkaníkovi ma nenapadlo, že v septembri nastupujem na vysokú školu a čo bude s malou... Dokúpenie kamarátky nepripadalo do úvahy, ledva som rodičov presvedčila na ňu a na internáte sme tiež nemali zvieratá povolené... A tak sa o Ňufinku starala moja mamina. Svoju prácu odvádzala naozaj veľmi dobre, avšak stále to bolo o tom, že sa jej nemohla venovať 24h denne a tak Ňufinke bolo smutno :(. Ňufinka nám odišla v krásnom veku 2 roky aj 7 mesiacov. Bola to pre nás všetkých riadna rana... Všetci sme si už zvykli na prítomnosť tých nádherných gorálkových očiek. Po jej odchode som ostala poučená, že ďalšieho potkaníka nemám nosiť, kým nedoštudujem... S tým som aj plne súhlasila, povedala som si, že keď už tak potkaníka tak, aby som sa mu mohla priamo ja denno denne venovať, a že už si nikdy nezaobstarám menej ako 2 potkaníkov, aby sa nenudili.

o nás

Ďalšia príležitosť na chov potkaníkov sa mi naskytla, keď sa môj snúbenec presťahoval ku mne, do miesta môjho momentálneho bydliska, do Trnavy... Našli sme útulnú garzónku a hneď už sme mali zajednané mimčo. :) Tak sa k nám dostala najprv naša Eileen, ku ktorej som samozrejme hneď zháňala kamarátku. A tak k nám následne prišla naša Priscilla. A neskôr aj Amayka so sestričkou Arleen. :)

Nápad založenia Chovateľskej stanice prišiel už s Ňufou, avšak zatiaľ na to nebola príležitosť vzhľadom k vysokej škole. Pôvodne som si ChS chcela založiť až po jej doštudovaní. Tu ma trošku "podpichla" Miška z ChS Rat´s Dream, ktorá povedala, žeby mi veľmi rada dala do chovu fawn samičku. A vzhľadom k mojej náklonnosti k béžovým a oranžovým farbičkám to bola teda dosť veľká motivácia, a tak som si povedala, načo čakať? Veď je to len mesiac hore-dolu. A tak sa začalo vymýšľanie vhodného názvu pre ChS. Pre naše "dieťa", ktoré dúfam, že s nami bude dlho a bude známe medzi chovateľmi. Až jedno ráno prišlo meno pre ChS samé od seba.

Back to top